diskusia so zakladateľom festivalu SAL o jeho knihe (Artforum, 2021)

Spomienky na 80-te roky, obdobie „pozdného“ socializmu, a roky, ktoré nasledovali tesne po nich, teda roky 90-te. „Máničky“, pankáči, metalisti, depešáci či „androši“ často chceli len počúvať svoju hudbu... Jediná správna strana sa však snažila, aby všetci vyzerali rovnako, boli oblečení rovnako, učesaní a ostrihaní rovnako, aby mysleli a cítili rovnako. Chvalabohu, vždy sa našli ľudia, ktorí sa chceli baviť, myslieť a vyzerať inak. Potom ich odpočúvali, sledovali, dostávali masáž chrbta obuškom a pošťuchnutie správnym smerom päsťou do rebier. Na oplátku však oni sem-tam ukázali štátnej moci holú riť.

Maroš Pavúk v roku 1992 otvoril v Brezne multižánrový klub Bombura v priestoroch bývalej likérky, ktorú komunisti zobrali jeho starému otcovi. V Brezne a na Slovensku vďaka nemu účinkovalo mnoho minulých, súčasných a budúcich umeleckých legiend, ktorých výpočet je rovnako dlhý ako neuveriteľný. Spomeňme len pár mien ako Grandmothers Of Invention (hudobníci Franka Zappu), Adrian Belew, Pat Mastelotto, Marián Varga, Plastic People of the Universe, Värttinä, Andrej Šeban, David Kollar, Fedor Frešo, Bez ladu a skladu, Vladimír Mišík & Etc, Teatr novogo fronta… Je tiež predsedom regionálneho klubu Spoločnosti Parkinson Slovensko v Banskej Bystrici. Je zakladateľom prvého festivalu alternatívnej hudby Slovenské alternatívne leto.